Marion Kindle

Marion pôsobí na prvý pohľad rozkošne. Čokoládovo hnedé vlasy aj oči, jamky v lícach a plnšia tvár jej dodávajú veselý, priam detský výraz. Ona sama sa však už dlho necíti ako malé, krehké a bezbranné dievča a to sa snaží dávať patrične najavo aj pomocou svojho výzoru- skamarádila sa s líčidlami a chlapčenské oblečenie, ktoré uprednostňovala ako menšia vymenila za ženské, elegantné blúzky, sukne či šaty, ktoré podčiarkujú jej ženskosť a krivky. Na jej postoji však vidno, že sa v tom stále necíti úplne prirodzene a keď môže, vymení to za pohodlné oblečenie. V jej očiach stále badať iskričky smiechu a veselosti, no čoraz častejšie aj akési nadšenie či rozhorčenie, naučila sa nimi pozerať rovnako prívetivo a hrejivo, ako prísne. Vlasy nosieva stále rozpustené a ofina jej na jednej strane neustále padá do tváre, takže na vás najčastejšie pozerá len jedným, no veľmi pôvabným a pekným okom. Keď sa koná nejaká slávnostnejšia príležitosť, pokúsi sa o nejaký zložitý účes v snahe vyzerať ako pravá dáma. Dáva si záležať na tom, aby mala nechty na rukách vždy pekne upravené a ruky čisté a hebké. Má postavu priemernej výšky a tak rada nosí topánky na podpätku. Nepatrí práve k najchudším ľuďom, čo ju ako mladšiu často trápilo, nakoniec sa však so svojou postavou zmierila a vidí výhodu aspoň v tom, že má pekné ženské krivky.

Voľakedy búrlivá a nezodpovedná povaha spojená s obdobím dospievania sa zmenila a z Marion sa stala sebaistá a predovšetkým ambiciózna žena. Jej hlavnou prioritou je teraz jej kariéra, kvôli ktorej sa nezľakne žiadnej prednášky a je ochotná spraviť takmer čokoľvek. Snaživá a vytrvalá, vie svojej práci zasvätiť až príliš veľa času, no ako každý potrebuje si aj oddýchnuť a vtedy sa rada zabáva. Už v mladom veku dosť úspešná, jej ambície siahajú ešte ďalej, snáď aj preto, že je nadpriemerne inteligentná a patrične si to uvedomuje. Dáva to najavo istou hrdosťou, ktorá občas hraničí až s povýšeneckosťou. Podľa nej je to však len zdravé sebavedomie. Okrem práce má často aj iné aktivity, čiže niekedy pôsobí, akoby sa zaoberala všetkým naraz a je v poriadnom strese. Jej povaha by sa dala označiť aj za chladne vypočítavú, kto ju však spozná lepšie zistí, že taká v skutočnosti nie je. Je náročná na seba aj na ostatných a snáď preto sa neuspokojí s ničím, čo nie je aspoň dokonalé. Občas pôsobí trochu panovačne, no to len preto, že chce mať veci spravené čo najlepšie a svojich najbližších chrániť.

Marion sa narodila ako nemanželské dieťa vtedy už známeho šéfredaktora Denníka Gold Pitu a obyčajnej, ale pôvabnej pracovníčky Prefektúry. Vzhľadom na to, že jej otec mal vlastnú rodinu, v dobe keď sa narodila, nestál o ďalšie dieťa a chodieval ju len navštevovať, zriedkavo a krátko, aby sa jeho manželka o ničom nedozvedela. Všetko sa zmenilo, keď mala Marion približne päť rokov- tajomstvo sa prevalilo, uskutočnil sa rozvod a jej otec sa zrazu nasťahoval k nim, snažiac sa dohnať stratených päť rokov. Ako malé dieťa, Marion nechápala svet dospelých a tak si na otca rýchlo privykla, snáď preto, že ju veľmi rád rozmaznával. Jej puto s mamou je však dodnes veľmi silné a niekde v hlave má roky, ktoré spolu prežili iba ony dve. Približne v rovnakom čase, ako sa k nim nasťahoval otec, Marion sa dozvedela o existencii svojho nevlastného brata Joea, s ktorým však nemala žiaden dôvod sa stretávať a ich vzťah bol počas celého detstva veľmi vlažný.

Keď nastúpila do školy, tieň jej brata, ktorého sotva poznala, tam bol neustále prítomný, i keď bol Joe podstatne starší. Učitelia, ale aj niektorí spolužiaci si ich spájali a predpokladali, že sú si povahovo podobní. Tu niekde sa začala rodiť jej silná túžba odlíšiť sa a sama sa presadiť, nehľadiac na postavenie žiadneho člena rodiny v Gold Pite. V detstve sa pokúsila vyinknúť prostredníctvom rôznych šibalstiev, záškoláctvám a problémov, čím podstatnejší a väčší ten problém bol, tým bola spokojnejšia- všetci si ju zapamätajú. Bola priateľská a otvorená a tak sa jej vždy dostalo podpory kamarátov a ak náhodou nie, jej odvaha jej nedovolovala cúvnuť a radšej svojim problémom čelila sama, než byť zbabelá. Stredná škola bola pre ňu ešte búrlivejšie, no nezabudnuteľné obdobie, ktoré strávila obklopená priateľmi, vymýšľajúc tie najbláznivejšie nápady a hádajúc sa so svojimi rodičmi. Znova sa ich vzťah však utriasol, keď mala pred sebou posledný ročník a začala chápať, že si len zbytočne vyrába problémy a ak chce pokračovať v štúdiu, musí vynaložiť patričné úsilie.

Na univerzite sa rozhodla pre žurnalistiku, rovnako, ako jej nevlastný brat. Tentokrát sa však sama rozhodla, že ho zatieni v jeho vlastnom odbore, nehovoriac o tom, že od malička mala silný vzťah ku knihám a písaniu a veľký vzor videla v svojom otcovi. Tu sa začala naozajstná snaha- patrila medzi najlepšie študentky v ročníku a konečne mala pocit, že všetci doceňujú jej talent a jej vlastné schopnosti.

Hneď po doštudovaní sa však pomery v Gold Pite zmenili. Marion neváhala a využila príležitosť, chcela navštíviť povrch. Sama si nebola istá, čo presne si od toho sľubuje a či by nemala ostať v Gold Pite a začať s kariérou- no jej túžba spoznať svet bola väčšia. Tam strávila dva roky cestovaním a spoznávaním tamojších pomerov, až nakoniec pochopila, že je čas vrátiť sa tam, kde je jej domov, i keď to môže znamenať, že druhý krát nebude mať také šťastie a z Gold Pitu neodíde. Zavážili však aj ďalšie dôvody: odviesť dobrú reportérsku prácu a nenechať si len pre seba to, čo spoznala na povrchu a čo je nemenej dôležité, v neprítomnosti jej brata sa jej konečne môže podariť presadiť sa sama za seba a zatieniť jeho postavenie.

Strávila dva roky na povrchu a veľa cestovala.

Bojí sa búrok.

Jej najväčším sklamaním z detstva je, keď jej otec sľúbil na narodeniny priniesť meter veľkého, ružového slona a nepriniesol ho.

Má rada wafle, najmä tie arašidovo-karamelové.