Přezdívka: Lissa
Jméno:Lissa Petrova
Věk: 20
Zaměstnání: Knihovníčka
Vzhled: Lissa vyzerá navonok ako jemná krehká bábika, no opak je pravdou. Vnútri sa skrýva osoba ktorej bolo v živote veľa ublížené, i keď to ona sama neprizná. Nepotrebuje aby ostatní videli jej bolesť, aby ju ľutovali. A preto každý navonok vidí len jej masku, tú milú a ochotnú princeznú. Tvár jej rámujú jej špinavé blond až dvetlohnedé dlhé vlasy, ktoré väčšinou necháva voľne spadať na jej bledú pokožku chrbáta. Jej ľadovo modré oči pôsobia priateľsky a vzbudzujú dojem pokoja, no kto sa pozrie bližšie tak v nich zbadá nekonečný smútok. Bledá pleť jasne kontrastuje s jej tmavým oblečením, ktoré nosí najradšej. Občas keď sa vykašle na celú módu a pretvárku, tak je úplne spokojná keď má na sebe len obyčajné rifle s metalistickým tričkom. Často je ju možné výdavať vo vysokých topánkach, i keď sa najlepšie cíti v converse teniskách. No neznáša nosiť šaty, ani sukne ani nič podobného. Jedine pri špeciálnych slávnostných príležitostiach, ale vtedy si väčšinou rýchlo nájde dobrú výhovorku aby sa toho nemusela účastniť.
Charakteristika: Lissa je komplikovaný človek s, znie to síce melodramaticky, ale s temnou dušou. Všetky problémy dusí v sebe, aj keď má okolo seba priateľov ktorí by jej radi pomohli. Niekedy sa počas konverzácie zarazí a upúta ju niečo v okolí, čo ju vytrhne z normálneho sveta na niekoľko okamžikov. Pozerá sa do diaľky tak uprene, akokeby tam chcela vidieť niečo čo tam ani nie je. Jej priatelia si na to počase zvykli, no pri vytváraní si nových sociálnych kontaktov je s tým problém. Hlavne kvôli tomuto si Lissa vybrala prácu ako knihovníčka. Nielenže môže pracvoať obklopená knihami, ktoré má najradšej na svete, no má tam kľud a pokoj. Nikto neotravuje, niekedy prejde aj celý deň a nikto tam nepríde. Také dni má Liss najradšej. Vtedy zájde do úplnej najzadnejšej sekcie v knižnici a usadí sa na kreslo s knihou v rukách. Dokázala by tak žiť navždy. Pre ňu je to pohoda a relax. Práve táto introvertská povaha jej bráni v spoznávaní nových ľudí. Keď aj sa už odváži niekoho osloviť, tak veľa krát sa jej stane, ako bolo už predtým spomínané, že uprostred konverzácie ju niečo akoby vtiahne do jej vlastného sveta ktorému nikto iný nerozumie. Ľudia ju vtedy považujú za šialenú, chorú. Nedokážu pochopiť čo sa v skutočnosti deje.
Historie: Lissa sa narodila bez otca, Andrei Petrovej. Vlastne sa v tej dobe nevolala Lissa. Narodila sa ako Larissa Petrova a matka ju vychovávala samú, s menšou pomocou matkinej sestry, Tanyi. Spolu žili všetky tri, matka bola na materskej dovolenke a tetin plat im zabezpečoval živobitie. Nemali nikdy veľmi veľa peňazí, ale im to stačilo. Boli šťastné a to bolo jediné na čom záležalo. Keď mala Laryssa 16, mali ísť na výlet do hôr. To vtedy ešte nevedeli že sa im ten výlet stane osudným. Mali auto nehodu a Laryssa bola jediná ktorá prežila. Previezli ju do miestnej nemocnice, kde strávila dva týždne v kóme. Keď sa prebudila, videla nad sebou stáť svojú starú mamu, s ktorou sa nevidela od svojich ôsmych rokov. Keď sa dozvedela o tej strašnej nehode, uzavrela sa do seba. S nikým nehovorila. Stará mama si ju vzala k sebe domov, a snažila sa jej prihovaráť. Až na jeden deň Laryssa prehovorila. Bolo zamračené a celkovo už len keď ste sa pozreli von z okna tak ste cítila negativizmus a depresiu. ‚Laryssa? Nedala by si si niečo?‘ Prihovárala sa jej stará mama. Laryssa sedela na okennej rímse a pozerala do blba. Rukami si obopínala skrčené nohy, ako keby sa chcela chrániť pre niečim čo je vonku. ‚Lissa.‘ Povedala po chvíli ticha bez toho aby sa pozrela na starú mamu. Tá sa na Laryssu len nemo pozerala s údivom na tvári. ‚Len Lissa. Laryssa už nie je. Umrela tam s nimi.‘ Odvtedy jej nikto inak nepovedal, len Lissa. Všade tak aj uvádzala svoje meno. Zdalo sa jej to logické, už nie je tá istá osoba tak prečo by mala niesť meno niekoho, kým už dávno nie je. Dni plynuli, týždne, mesiace, roky a Lissa sa pomaly naučila žiť s faktom že jej matka aj teta sú mŕtve. Začala sa znova smiať. Začala znova hovoriť s ľuďmi. Každý deň chodila do školy a neskôr do práce s maskou na ktorej bola milá tvárička a krásnym úsmevom. Nikomu svoju skutočnú tvár neodhalila. Strednú školu nedokončila a ako 17-ročná začala pracovať. Najskôr len malé brigády, neskôr si našla miesto v miestnej knižnice kde pracuje dodnes.