Helena Kinsley

Aj keď bežná, nezabudnete na ňu – či už jej pričinením, ktoré nebude práve epitomom šťastia či niečo, na čo by ste s radosťou spomínali, alebo tým, že v davoch, čo nosí ako rúško tajiny, zbadáte pár elegantne klenutých očí belasej nebeskej klenby zasadených do tváre, čo zdá sa až primalá pre tak výrazné črty. Mladá žena, aj keď len ťažko odhadnúť jej vek, zdala sa byť ako spomienka na detstvo; na ruky matky a jej úsmev prinášajúci pokoj do duší jej dietok a zároveň ako nepolapiteľná láska umelcov a múza dávnoveku. Ak budete mať tú česť ju spoznať o čosi bližšie, možno vám porozpráva o tom, že prsteň na jej ľavej ruke tak podobný tomu, čo nosievala Lucretzia Borgia – sťa zasnúbená by bola svojej vášni v jedoch,. Ukrýva jed, čo zahrávať sa s vašim životom môže. Helena je o čosi vyššia, než je výška priemerná, a jej útle ramená a stavba akoby hovorila sama za seba o zraniteľnosti tohto vtáčatka, no množstvo jedla, ktoré je schopné toto malé operenča skonzumovať je len indikátorom toho, že za to môže prirýchly metabolizmus, avšak pod tým všetkým sa skrýva atletická, šľachovitá a hlavne veľmi flexibilná, čo je reflektované aj v jej schopnostiach. Silná sánka vyvoláva akýsi zvláštny rešpekt, aj napriek jej gracilnej figúre. Dlhé tmavé vlasy, v tme odtieňov temných, a na svetle zas s odleskom hnedého gaštana splývajú na jej plecia a do tváre, z ktorej svieti pár sivomodrých očí.

Nepodobá sa však ani na otca, ani na matku; z toho, čo zahliadla v bývalom dome starého otca v Perme, ponáša sa skôr na starú mamu, ktorej akoby z oka vypadla. Obrázok videla však len raz a na mladú ženu, čo sa vo veľkých šatách takmer až strácala s úsmevom jasnejším, než slnko a jamôčkami v tvári čoskoro zabudla. O jej afiliácii však nebolo žiadnej dišputy. Málokedy toto žieňa stretnete neupravené – na svojom výzore a vizuálnej prezentácii si dáva veľmi záležať a preto gaštanový závoj často obmieňa do rôznych účesov a považuje ho za svoju korunu krásy. Vo všeobecnosti však uprednostňuje módu profesionálnu, jednoduchú a pragmatickú, ako keby sa mala fintiť ako niektoré jej rovesníčky pracujúce v poli. Príde jej bizarná, príliš farebná a strakatá – ak by túžila po tom obliekať sa ako kreslená postavička, či podporovať Dr. Seussa, učinila by tak počas Halloweenu a preto len málokedy stretnete ju v háve čarodejníkov. Akiste si ale všimnete, že sa nevie úplne zbaviť svojho ruského prízvuku – tu a tam zatiahne, a častokrát ju budete počúvať v ruštine i nadávať či mrmlať si popod nos.

Presne v momente, keď si myslíte, že ju máte zmapovanú lepšie, ako muklovskí kartografi Zem, veľmi rázne vás presvedčí o opaku a ešte k tomu implicitne vynadá, že ste si niečo také dovolili. Helena síce rozdáva úsmevy na všetky strany, zdieľať budem s vami však ešte menej, než je málo a brilantne otočí vaše otázky proti vám, či vykľučkuje z konverzácie len aby sa vyhla odpovedi. Nerobí to očividne – uváženie je jej najbližším priateľom, prezieravosť a súdnosť ruka v ruke v každej jej vete, v každom dobre premyslenom slove, lebo za úsmevom a párom modrých okáľov skrývajú sa roky prapodivnej výchovy a efektu nekompletnej rodiny. Morálnosť jej hovorí len pramálo, akoby bola echom sivastej všednosti a Helena je pripravená urobiť všetko, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa. Takmer až obsesívne sa dostáva od jedného predmetu k ďalšiemu, pohlcuje vedomosti a vsakuje ich do seba a trpí neutíšiteľným hladom po nových výzvach, rozohrávajúc siete naširoko a hlavne s dlhodobým zámerom. Aj tieto povahové črty ju robili veľmi výkonnou a efektívnou v kontexte celej organizácie, a preto sa cez ranky polície dostávala relatívne rýchlo. Nie je však emocionálne vyprahnutým sociopatom, ak už ste z toho vyčítali čo chcete. Zďaleka sa sýtosťou pocitov nepodobá poétom, oceňuje však lojalitu a rešpekt keď si ho už u nej získate. Do kruhu jej skutočných priateľov dostať sa dá len s ťažkosťami; ohúri vás jej otvorenosť, liberálnosť a takmer až nákazlivá drzosť, s ktorou vystupuje.

Je zjavné, že sa vo svojom tele cíti pohodlne – preferujúc intímnu spoločnosť oboch pohlaví – a jasne tým naznačuje aj sebavedomie odrazené v každom koketnom pohľade či nedbalej poznámke. Je nutné dodať, že nie je ani solitérom – má rada spoločnosť a je skvelým poslucháčom tak, ako aj konvezacionalistom, no nečakajte, že s vami bude zdieľať svoje súkromie. Veľmi rada si však s vami pohovorí o aktuálnom dianí a ešte radšej si vypočuje váš príbeh a pikantné detaily, na ktoré má výbornú pamäť; to všetko s vedomím, že nikdy si nemôžete byť istí, kde ich nakoniec využije. Švitorivý hlas i smiech však uspí vás do pocitu nepravého bezpečia, ako aj jej pekná tvárička, ktorá vás ľahko obalamutí jej profilom neškodného vtáčatka. Okrem iného rada obchoduje a ešte radšej sa háda. Intelektuálne diskusie sú však vyhradené len na pár osôb, ktoré pod jej povýšenecký prístup nepatria; obchodovať bude s kýmkoľvek, kto dokáže ju presvedčiť o hodnote kolaterálneho predmetu.

Narodená na deň výročia vylodenia v Normandii, Helena slaví Deň D istým spôsobom aj ako meniny. Dedina v lone prírody drsného Colorada ju k sebe privinula ako starú známu, a čoskoro sa „Vločka“ – ako ju matka prezývala, pretože neustále naháňala vločky a sama vo svojom kožušteku vyzerala ako jedna – dozvedela nielen o svojom pôvode, ale aj budúcnosti, ktorá ju čaká. Ako mala detstvo plné bádania a zvedavosti, tak ho mala aj prázdne od vplyvov jej rodičov, či súrodencov hlavne preto, že v prvom prípade jeden chýbal a v druhom zas žiadni neboli. Nikto však neočakával, že bude akýchkoľvek súrodencov vôbec mať, pretože celá rodina po matkinej strane preferovala jedináčikov, a tým pádom aj efektívnosť rozdelenia dedičstva. Rodina Poselyanovcov bola vplyvnou naprieč celým Ruskom už počas sovietskej nadvlády, a aj po rozpadnutí aliancie Varšvaskej zmluvy sa ich korporátny vplyv dostal aj na západ. Samozrejme, korporátny vplyv bol primárne rozdelený na pašovanie drôg a zbraní z Afghanistanu, rozpredaj ukrajinských zásob zbraní v spolupráci s Viktorom Buttom, ako aj celkové rozpínanie ich menšieho kriminálneho impéria. Helenina matka, Aglaya, však už dávno bývala v USA v snahe sa dištancovať od machinácií jej rodiny, keď Helena prišla na svet. Podľa ius soli ju to robilo americkým občanom, no v ruskej enkláve, v ktorej sa nachádzala bolo ľahké zabudnúť na tento fakt. Jej otec, Erroll, bol agentom špeciálnych operácií INRERPOLu, a preto ho výdavala len málokedy, aj to pod súdnym mandátom. To, že bol Romeom, ktorého úlohou bolo získať si náklonnosť mladej Aglayi v snahe infiltrovať syndikát jej rodiny, bol pre ňu neznámou. Tento cieľ sa mu podarilo dosiahnuť, z čoho vznikla malá Helena, a matkina paranoidná psychóza sa tým pádom stala alfou a omegou ich životov. Jej to však ani zďaleka neprekážalo a vystačila si vo svojich hrách sama, vytvárajúc si tak hrady na hraniciach fantázie, kde draci neboli porazení, ale podrobení princeznami, akou bola ona. Ani si sama nepamätá, koľko domov a bytov vystriedali – všetky v striedmej škále monochrómnych farieb, zatiaľ čo jej maličké srdce túžilo po farbách dúhy, či panensky bielom snehu, ktorý v mestách nebol ako ten v miestach, kde vlci dávali dobrú noc.

Pokiaľ nebola s matkou, trávila svoj čas so strýkom Slavom; z toho si pamätá len útržky, no mama jej často hovorievala, že kedysi sa tomu veľmi priečila, plakala a musela jej dať niečo na upokojenie keď ju chcela k strýkovi poslať. Malá Helena len vedela, že jej mama ide na dovolenku; dospelí to volali liečebný pobyt, ale mama si stála za tým, že slnečná Jalta je len perfektným strediskom pre mamky, ako je ona.

Čas bežal a keď Helena dosiahla siedmy rok svojho života, jej prostredie sa dramaticky zmenilo. Špina a pach New Yorku, do ktorého sa dostala s matkou uprostred noci po tom, čo hystericky vtrhla do izby svojej dcéry, narýchlo zbalila pár nutností a vydala sa na západ. Zmenu ťažko niesla, a jej akademický prospech sa rapídne zhoršil, čo bolo pre mladú, 8 ročnú Helenu neprijateľné, a hlavne nepochopiteľné, aspoň spočiatku. Hlavne po tom, čo Aglaya čoraz viac upadala do vlastného pomätenia, a jej dcéra väčšmi chápala, že matkine impulzívne rozhodnutia sú pravdepodobne spôsobené vplyvom farebných tabletiek, ktoré do seba denno-denne vhadzovala bez rozmyslu.

Jednej noci sa však Aglaya už nezobudila; zdalo sa, že heroínový trip, ktorý si naplánovala práve na noc pred Heleninými 17. narodeninami sa nevyplatil, a jej matka – otočená na chrbát, mimovoľne plávajúca v drogových dimenziách – sa udusila vlastnými zvratkami. Bolo jasné, že mladá žena, ako je Helena – aj keď vyrastajúca v relatívne obstaranom prostredí túto strátu ťažko niesla viac psychicky, ako finančne a fyzicky. Ľahko skĺzavala k samotnému užívaniu rôznych liekov tak, ako aj jej matka, na čo eventuálne reagoval aj Erroll. Pri jednej z návštev sa stalo jeho životným rozhodnutím nenechať svoj jediný odkaz svetu – svoju dcéru – na pospas životu. Vniesol do jej života štruktúru, disciplínu, s kvapkou trocha drsnej lásky, čím sa dala takmer až astronomický rýchlo dokopy. Prijala otcove priezvisko, a čoskoro začala s tréningom – od gymnastiky, cez balistiku, až po lukostreľbu a streľba, v ktorej vynikala, čo tešilo hlavne jej otca. Ten si ju počas jej dôb v Akadémii vzal pod svoje ochranné krídla, aj keď jej často bolo vyčítané, že sa do Interpolu dostala z čistej protekcie. Avšak jej talent – zdedený hlavne po otcovi – na seba nenechal dlho čakať, a Helena sa čím ďalej, tým viac snaží preukázať, že má právo byť súčasťou organizácie. Aj vďaka svojej všeobecnej intuícii, schopnosti sa aklimatizovať, zapadnúť a zvládnuť neobvyklé podmienky bola vyslaná do Gold Pitu ako terénna civilná agentka s úlohou zmapovať dynamiky spoločnosti, a referovať ich späť nadnárodnej organizácii.

Lukostreľba a ostreľovanie – ako protegé svojho otca sa stala veľmi dobrou lukostrelkyňou, avšak aj výbornou v balistike a streľbe, ktoré považuje za svoj koníček. Čistenie zbraní je jej každodennou modlitbou a len neradno ju pri tom rušiť, keďže predmet v jej rukách môže byť vaším koncom. Marksmanship je preto vrcholom jej umenia; práca s lukom a zbraňami jej malý magnum opus. Po mnohých rokoch užívania drôg, zdegenerovaného detstva, absencie otca a rodiny ako takej sa dokáže dokonalo sústrediť a relaxovať jedine pri týchto aktivitách.

Boj z blízka a taktika – graduáciou z Akadémie sa Helena stala expertkou v boji zblízka, vrátane množstva štýlov bojového umenia, aj keď jej obľúbenou špecialitou je jednoducho krav maga.

Paranoia a obsesia – psychologickú previerku prešla len tak-tak. Obe vlastnosti sú prekliatím a požehnaním v jednom, a Interpol zvažuje jej profesionalitu v rámci odboru, preto to nepovažuje sa prílišné nebezpečenstvo. Aj keď ju paranoia dokáže perfektne ozbrojiť v rôznych schémach a machináciách v rámci fieldu, v osobnom živote ju medikamenty destabilizujú, a len zťažka dokáže žiť život normálneho človeka, ktorý ide ráno do práce, a večer zas z nej. Obsesia je kompulzívna; upnutia na predmety, pohyby, či rôzne prípady zvyšujú jej efektivitu, ale mohutne ju vyčerpávajú, a len málokedy nájde nejaký duševný kľud.